$4 BILIÓNY DOLÁROV pod Zemou: Zákulisie obrovských investícií, ktoré menia AI z Kódu na Fyzickú Realitu!

Spustenie akéhokoľvek AI produktu si vyžaduje obrovské množstvo výpočtového výkonu. Zatiaľ čo technologický priemysel preteká v snahe využiť silu AI modelov, súbežne prebieha rovnako intenzívny závod o vybudovanie infraštruktúry, ktorá ich bude poháňať.

Generálny riaditeľ Nvidie, Jensen Huang, na nedávnom hovore o výsledkoch odhadol, že do konca desaťročia sa na AI infraštruktúru minie 3 až 4 bilióny dolárov — pričom veľká časť týchto peňazí pochádza od samotných AI spoločností. Toto masívne míňanie však vytvára obrovský tlak na elektrické siete a posúva stavebnú kapacitu odvetvia na hranicu možností.

Nižšie uvádzame všetko, čo vieme o najväčších projektoch AI infraštruktúry, vrátane rozsiahlych investícií od spoločností Meta, Oracle, Microsoft, Google a OpenAI. Budeme ich aktualizovať, keďže boom pokračuje a čísla stúpajú ešte vyššie.

Partnerstvo Microsoftu s OpenAI: Kde sa to celé začalo

Dalo by sa tvrdiť, že dohodou, ktorá odštartovala celý súčasný AI boom, bola investícia Microsoftu vo výške 1 miliardy dolárov do neziskovej organizácie OpenAI v roku 2019. Kľúčové bolo, že dohoda urobila z Microsoftu exkluzívneho poskytovateľa cloudu pre OpenAI. S rastúcimi nárokmi na trénovanie modelov sa čoraz väčšia časť investície Microsoftu začala poskytovať skôr vo forme kreditov Azure cloudu než hotovosti.

Bol to skvelý obchod pre obe strany: Microsoft si mohol pripísať vyššie tržby Azure a OpenAI získalo financie na svoju najväčšiu položku výdavkov. V nasledujúcich rokoch Microsoft navýšil svoju investíciu na takmer 14 miliárd dolárov – krok, ktorý by sa mal nesmierne vyplatiť, keď sa OpenAI zmení na ziskovú spoločnosť.

Partnerstvo sa však v poslednom čase začalo uvoľňovať. V januári OpenAI oznámilo, že už nebude využívať cloud Microsoftu výhradne, ale dá spoločnosti predkupné právo na budúce požiadavky na infraštruktúru. Microsoft medzitým začal skúmať aj iné základné modely, čím posilnil svoju nezávislosť od AI giganta.

Úspech dohody OpenAI s Microsoftom sa stal bežnou praxou. Anthropic získal 8 miliárd dolárov investícií od Amazonu, pričom zároveň vykonáva úpravy na úrovni jadra na hardvéri spoločnosti, aby bol vhodnejší na trénovanie AI. Google Cloud si tiež zaistil menšie AI spoločnosti ako Lovable a Windsurf ako "primárnych výpočtových partnerov", hoci tieto dohody nezahŕňali žiadne investície. Dokonca aj OpenAI sa vrátilo k zdroju a v septembri získalo investíciu vo výške 100 miliárd dolárov od Nvidie, čo mu dáva kapacitu na nákup ešte väčšieho množstva GPU.

Vzostup Oraclu: Nový gigant v cloude

Dňa 30. júna 2025 spoločnosť Oracle v správe pre SEC odhalila, že podpísala zmluvu o cloudových službách v hodnote 30 miliárd dolárov s nemenovaným partnerom – čo je viac ako celkové cloudové príjmy spoločnosti za celý predchádzajúci fiškálny rok. Partnerom sa nakoniec ukázalo byť OpenAI, čím si Oracle zabezpečil miesto po boku Google ako jeden z hostingových partnerov OpenAI po Microsofte. Akcie spoločnosti v reakcii vystrelili nahor.

O pár mesiacov, 10. septembra, sa to stalo znova. Oracle oznámil päťročnú dohodu v hodnote 300 miliárd dolárov na výpočtový výkon, ktorá má začať v roku 2027. Akcie Oraclu vystúpili ešte vyššie, pričom zakladateľ Larry Ellison sa na krátky čas stal najbohatším mužom sveta. Samotný rozsah dohody je ohromujúci: keďže OpenAI nemá 300 miliárd dolárov na rozhadzovanie, táto suma predpokladá obrovský rast pre obe spoločnosti a značnú dávku dôvery.

Ešte predtým, ako sa minie jediný dolár, táto dohoda už upevnila pozíciu Oraclu ako jedného z popredných poskytovateľov AI infraštruktúry – a finančnú silu, s ktorou treba počítať.

Budovanie dátových centier zajtrajška

Pre spoločnosti ako Meta, ktoré už majú významnú existujúcu infraštruktúru, je príbeh zložitejší – hoci rovnako drahý. Mark Zuckerberg uviedol, že Meta plánuje do konca roka 2028 minúť 600 miliárd dolárov na infraštruktúru v USA.

Len v prvej polovici roka 2025 spoločnosť minula o 30 miliárd dolárov viac ako v predchádzajúcom roku, čo bolo spôsobené najmä rastúcimi AI ambíciami. Časť týchto výdavkov smeruje na drahé cloudové kontrakty, ako napríklad nedávna 10-miliardová zmluva s Google Cloud, no ešte viac zdrojov sa nalieva do dvoch masívnych nových dátových centier:

• Hyperion na ploche 2 250 akrov v Louisiane, ktorého výstavba má stáť odhadom 10 miliárd dolárov a poskytne približne 5 gigawattov výpočtového výkonu. Je pozoruhodné, že súčasťou projektu je dohoda s miestnou jadrovou elektrárňou na pokrytie zvýšenej energetickej záťaže.

• Menší areál v Ohiu, nazvaný Prometheus, by mal začať fungovať v roku 2026 a bude napájaný zemným plynom.

Takéto masívne budovanie však so sebou prináša aj skutočné environmentálne náklady. Napríklad xAI Elona Muska si postavilo vlastné hybridné dátové centrum a elektráreň v South Memphis, Tennessee. Elektráreň sa rýchlo stala jedným z najväčších emitentov chemikálií produkujúcich smog v okrese, a to vďaka reťazcu turbín na zemný plyn, ktoré podľa odborníkov porušujú zákon o čistom ovzduší (Clean Air Act).

Projekt Stargate

Len dva dni po svojej druhej inaugurácii prezident Trump ohlásil spoločný podnik medzi spoločnosťami SoftBank, OpenAI a Oracle s cieľom minúť 500 miliárd dolárov na vybudovanie AI infraštruktúry v Spojených štátoch. Projekt, pomenovaný "Stargate" po filme z roku 1994, dorazil s neuveriteľným humbukom, pričom Trump ho nazval "najväčším projektom AI infraštruktúry v histórii".

V hrubých rysoch bol plán taký, že SoftBank poskytne financovanie, Oracle sa postará o výstavbu so vstupmi od OpenAI a všetko bude dohliadať Trump, ktorý sľúbil, že odstráni všetky regulačné prekážky. Od začiatku však existovali pochybnosti, dokonca aj od Elon Muska, obchodného rivala Sama Altmana, ktorý tvrdil, že projekt nemá k dispozícii dostatočné finančné prostriedky.

Hoci humbuk utíchol a projekt stratil časť svojej dynamiky, naďalej napreduje výstavbou ôsmich dátových centier v Abilene, Texas, pričom výstavba poslednej budovy by mala byť dokončená do konca roka 2026.