ČÍNA sa HLÁSI o SLOVO : Chce byť hlavným depozitárom zlata pre centrálne banky!

Zlato dosahuje nové rekordy a globálny finančný systém hľadá alternatívy k doláru. V tomto turbulentnom prostredí prichádza Peking s ambicióznou ponukou: Ukladajte svoje zlaté rezervy v Šanghaji. Chce sa tak stať kľúčovým hráčom na globálnom trhu s drahými kovmi.

Medzinárodné napätie, inflačné tlaky a rastúca potreba dedolarizácie poháňajú cenu zlata do závratných výšok. Spotová cena kovu sa nedávno pohybovala blízko historického maxima $3 785 za uncu, pričom od začiatku roka prekonala rast Bitcoinu, S&P 500 aj Nasdaq Composite.

Silný rast ťahá najmä dopyt zo strany centrálnych bánk, ktoré zvyšujú svoje rezervy v zlate. A práve na tieto inštitúcie sa teraz zameriava Čína so svojou, doteraz najvýraznejšou, snahou o posilnenie vplyvu na globálnom trhu so zlatom.

Šanghaj ako nová zlatá pevnosť?

Podľa správ agentúry Bloomberg sa Čínska ľudová banka (People's Bank of China) snaží cez Šanghajskú burzu zlata (Shanghai Gold Exchange) aktívne oslovovať spriatelené centrálne banky, aby si svoje zlaté rezervy ukladali v trezoroch v Šanghaji.

Tento krok by Pekingu umožnil nielen posilniť svoju rolu globálneho centra pre drahé kovy, ale zároveň znížiť závislosť na tradičných západných finančných centrách, najmä na Londýne, ktorý je v súčasnosti dominantným uzlom pre úschovu globálnych zlatých rezerv.

Už sa objavili prvé signály záujmu. Zdroje blízke rokovaniam uviedli, že najmenej jedna krajina z juhovýchodnej Ázie túto možnosť zvažuje. Analytici dokonca špekulujú o prepojení na projekt cezhraničných platieb mBridge, čo by len podčiarklo snahu o vytvorenie novej, nezápadnej finančnej infraštruktúry.

Konkurencia s Londýnom a de-dolarizácia

Čína nie je na trhu zlata nováčikom. Hoci je z hľadiska držaných rezerv piata na svete medzi centrálnymi bankami, jej domáci trh – pre šperky, prúty a mince – je najväčší na svete. Úschovné služby (custodian services) pre zahraničné rezervy sú však iná liga a vyžadujú si dôveru a robustnú infraštruktúru, ktorú dlhodobo ponúka práve Londýn. Jeho trezory ukrývajú viac ako 5 000 ton globálnych rezerv.

Ponuka úschovy zlata v Šanghaji technicky existuje už od roku 2014, no doteraz sa nestretla s výrazným ohlasom. Načasovanie terajšej iniciatívy ale nemôže byť náhodné. Prichádza v čase, keď investori hľadajú alternatívy k americkému doláru a štátnym dlhopisom USA, čo analytici pripisujú obavám z inflácie a rastúcim geopolitickým rizikám.

"Investori sa čoraz viac obracajú na zlato ako substitút za dolár," uviedol Chris Mancini, co-portfolio manažér z Gabelli Funds.

Ak by Peking uspel v nalákaní zahraničných centrálnych bánk, nešlo by len o presun tehál z jedného trezoru do druhého. Bol by to symbolický a strategický posun, ktorý by dodal Šanghajskej burze zlata väčšiu kredibilitu a urýchlil presun globálneho finančného vplyvu smerom na Východ. Či sa ale centrálne banky, zvyknuté na tradíciu a bezpečie západných centier, dajú presvedčiť na takýto krok, ukáže až čas.