IZRAEL Hlási POKLES EKONOMIKY -5%! Ale stále je to Technologivká a Ekonomická mocnosť Blízkeho Východu

Izrael, krajina dlhodobo vnímaná ako technologický a ekonomický motor Blízkeho východu, čelí jednej z najväčších hospodárskych výziev vo svojej modernej histórii. Vojna v Gaze a napätie s Iránom neprinášajú len bezpečnostné hrozby, ale vystavujú aj nemilosrdný účet izraelskej ekonomike. Kým ulice miest pripomínajúce lockdowny z čias pandémie svedčia o okamžitom útlme, analytici sa zaoberajú kľúčovou otázkou: Povedie súčasná kríza k dlhodobému úpadku, alebo je paradoxne predzvesťou budúceho, ešte silnejšieho rastu?

Okamžitý šok a fiškálna záťaž

Ekonomický pulz krajiny sa dramaticky spomalil. Kedysi dynamický rast, ktorý pred októbrom 2023 dosahoval úctyhodných 6,5 %, sa v minulom roku prepadol na menej ako 1 %. Dôvody sú zrejmé – masívne povolávanie státisícov záložníkov do armády ochromilo trh práce a absencia palestínskych pracovníkov ďalej prehlbuje nedostatok pracovnej sily.

Tento stav má priame dôsledky na štátnu kasu. Výdavky na obranu explodovali o viac ako 60 %, čo vyhnalo deficit štátneho rozpočtu nad 6 % HDP. Štátny dlh sa nebezpečne blíži k hranici 70 % HDP. Tento negatívny trend neunikol pozornosti medzinárodných ratingových agentúr ako Fitch, Moody's a S&P. Tie síce stále držia Izrael v najvyššom investičnom stupni, no s varovným negatívnym výhľadom, ktorý signalizuje, že akákoľvek ďalšia eskalácia konfliktu by mohla viesť k zníženiu ratingu.

Vláda Benjamina Netanjahua už musela pristúpiť k nepopulárnym opatreniam. Zvýšenie DPH a plánované zmrazenie platov v štátnom sektore sú len začiatkom. Prípadné zhoršenie ratingu by totiž pre Izrael znamenalo drahšie pôžičky na medzinárodných trhoch, čo by si vynútilo ešte hlbšie škrty vo verejných výdavkoch.

Dva scenáre pre rok 2025 a ďalej

Budúcnosť izraelskej ekonomiky sa javí ako cesta na križovatke, kde každý smer predstavuje radikálne odlišný výsledok.

1. Scenár: Dlhodobá stagnácia a stratený potenciál

Pesimistickejší pohľad, ktorý zastáva napríklad Liam Peach z Capital Economics, varuje, že izraelská ekonomika bude v dôsledku vojny v najbližších rokoch zhruba o 5 % menšia, než by bola bez konfliktu. Obrovské sumy investované do armády a obrany budú nevyhnutne chýbať v kľúčových civilných sektoroch. Cesty, školy, nemocnice a ďalšia infraštruktúra môžu čeliť investičnému dlhu, čo by spomalilo kvalitu života a dlhodobý rozvojový potenciál krajiny.

2. Scenár: Bezpečnosť ako predpoklad pre "veľký boom"

Na druhej strane stoja optimisti, ako bývalý poradca premiéra a profesor ekonómie Eugene Kandel. Ten tvrdí, že krátkodobé straty môžu byť cenou za dlhodobú strategickú výhru. Ak sa Izraelu podarí v regióne nastoliť novú bezpečnostnú rovnováhu a výrazne oslabiť hrozbu zo strany Iránu, mohlo by to odštartovať bezprecedentný ekonomický rozmach.

V takomto scenári by sa celý región stal pre investorov oveľa bezpečnejším a atraktívnejším. Prúd súkromných investícií by podľa Kandela prudko vzrástol. "Ak sa Irán otvorí investíciám, bude to ešte väčšia príležitosť, pretože je to obrovská krajina," dodáva. Navyše, zvýšené výdavky na obranu majú aj svoj vedľajší ekonomický efekt – podporia už teraz silný izraelský export obranných technológií.

Odolnosť ako kľúčová vlastnosť

História ukázala, že izraelská ekonomika je mimoriadne odolná a schopná rýchlo sa zotaviť z kríz. Otázkou zostáva, či bude táto odolnosť stačiť aj tentoraz. Cesta do roku 2025 a nasledujúcich rokov bude pre Izrael definovaná nielen výsledkami na bojovom poli, ale aj schopnosťou politikov a ekonómov navigovať krajinu cez búrlivé finančné vody, ktoré vojna vytvorila. Rozhodnutia prijaté dnes určia, či bude vojnový účet znamenať stratenú dekádu, alebo len bolestivú, no nevyhnutnú investíciu do bezpečnejšej a prosperujúcejšej budúcnosti.