Ovplyvňuje nás AI tak, že hlupneme?

S nástupom generatívnej umelej inteligencie (AI) do pracovného prostredia sa objavuje otázka, či táto technológia nenarúsha naše kritické myslenie. Štúdia, ktorú nedávno zverejnili výskumníci z Microsoftu a Carnegie Mellon University, naznačuje, že nesprávne používanie AI môže viesť k oslabeniu schopnosti analyzovať, hodnotiť a vytvárať informácie.

Podľa výskumu sa zamestnanci pri používaní AI zameriavajú skôr na kontrolu jej odpovedí namiesto aktívneho premýšľaní o probléme. Ak AI vyprodukuje dostatočne dobrú odpoveď, človek nemá potrebu hlbšie analyzovať situáciu, čo vedie k postupnému "atrofovaniu" jeho rozhodovacích schopností.

Výsledky štúdie

Výskumu sa zúčastnilo 319 respondentov, ktorí uviedli, že generatívnu AI používajú najmenej raz týždenne v pracovných úlohoch. Tieto úlohy boli rozdelené do troch hlavných kategórií:

• Tvorba (napríklad písanie šablónového e-mailu),

• Vyhľadávanie informácií (napríklad sumarizácia dlhého článku),

• Poradenstvo (napríklad požiadanie AI o odporúčanie alebo vytvorenie grafu).

Každý účastník mal odpovedať na otázky, či pri týchto úlohách používa kritické myslenie a či AI ovplyvňuje jeho snahu rozmýšľať.

Zaujímavé je, že iba 36 % respondentov uviedlo, že vedome uplatňujú kritické myslenie na minimalizáciu možných negatívnych dôsledkov používania AI. Napríklad jedna respondentka použila ChatGPT na napísanie hodnotenia výkonu zamestnanca, ale starostlivo kontrolovala výstup, aby sa vyhla potenciálnym problémom. Iný respondent uviedol, že musel upravovať AI generované e-maily, aby sa prispôsobili firemnej kultúre, ktorá kladie dôraz na hierarchiu a věk.

Zistilo sa aj, že mnohí účastníci si overovali AI odpovede prostredníctvom iných zdrojov, ako sú YouTube či Wikipedia, čo paradoxne popiera hlavný zmysel používania AI – šetrenie času.

Dôvera v AI verzus vlastné schopnosti

Jedným z hlavných zistení bolo, že respondenti, ktorí viac dôverovali umelej inteligencii, venovali menej úsilia kritickému mysleniu. Naopak, tí, čo si viac verili vo vlastné schopnosti, boli kritickejší voči odpovediam AI.

Štúdia síce priamo netvrdí, že generatívna AI robí ľudí hlúpejšími, ale naznačuje, že nadmernou závislosťou na AI riskujeme oslabenie schopnosti riešiť problémy samostatne. Dlhodobé dôsledky takéhoto trendu budú závisieť od toho, ako sa naučíme s AI efektívne pracovať bez straty vlastných mentálnych schopností