SLOVENSKO sa stáva Novodobým FEUDALIZMOM, kde štát dáva obrovské Bremeno Svojím Občanom vo Forme Daní, Konsolidácií, Poplatkov, Licencií!

Jedným z najvýraznejších pilierov tohto novodobého feudálneho systému je zvýšenie sadzby dane z pridanej hodnoty (DPH) na 23%. Tento krok, ktorý mal pôvodne slúžiť ako dočasné opatrenie, sa stal trvalou súčasťou daňového zaťaženia. Dôsledky sú citeľné pre každého občana – od vyšších cien potravín a služieb až po zníženú kúpnu silu domácností. Štát tak prostredníctvom vyššej DPH odoberá značnú časť z každého eura, ktoré občania minú.

Ďalším kontroverzným opatrením sú daňové licencie pre firmy. Táto povinná platba, nezávislá od dosiahnutého zisku, predstavuje značnú záťaž najmä pre malé a stredné podniky, ktoré často bojujú o prežitie. Namiesto podpory podnikateľského prostredia štát takto trestá aj tie firmy, ktoré sú v strate alebo len začínajú svoju činnosť. Daňová licencia sa tak stáva akýmsi "výpalným" pre štát, bez ohľadu na reálnu ekonomickú situáciu podniku.

Snahy o konsolidáciu verejných financií sú síce pochopiteľné, no spôsob, akým sa realizujú, často dopadá práve na plecia občanov. Zvyšovanie rôznych poplatkov a škrtanie v sociálnych oblastiach pociťujú najmä tí najzraniteľnejší. Namiesto efektívneho hospodárenia a hľadania úspor v štátnej správe sa štát neraz uchýli k jednoduchšiemu riešeniu – siahne do peňaženiek svojich občanov.

Diskusie o zavedení transakčnej dane vyvolávajú ďalšie obavy. Hoci jej cieľom môže byť obmedzenie špekulatívnych finančných operácií, existuje riziko, že dopadne aj na bežných investorov a podnikateľov, čím opäť zvýši náklady na ich aktivity.

Neúprosne rastú aj vyššie odvody do zdravotnej a sociálnej poisťovne. Hoci majú zabezpečiť kvalitnejšie služby a sociálnu istotu, pre zamestnancov a zamestnávateľov znamenajú ďalšie zníženie disponibilného príjmu a zvýšenie nákladov na prácu. Táto situácia môže brzdiť tvorbu nových pracovných miest a znižovať konkurencieschopnosť slovenských firiem.

K tomuto balíku povinností sa pridáva aj zvýšenie spotrebných daní na alkohol, tabak, cigarety ale aj Nová daň z Cukru. Hoci štát argumentuje ochranou verejného zdravia, nemožno ignorovať fakt, že ide o ďalší spôsob, ako zvýšiť príjmy štátneho rozpočtu na úkor spotrebiteľov.

V neposlednom rade nemožno zabudnúť na povinné poplatky a licencie v rôznych oblastiach života. Či už ide o poplatky za rôzne úradné úkony, koncesionárske poplatky alebo licencie potrebné na výkon určitej činnosti, tieto platby neustále narastajú a zaťažujú občanov aj podnikateľov.

Slovensko sa tak čoraz viac podobá na novodobý feudálny systém, kde štát vystupuje ako mocný "zemepán", ktorý od svojich "poddaných" neustále vyžaduje nové a vyššie dávky. Táto politika dusí iniciatívu, znižuje životnú úroveň a vytvára pocit bezmocnosti. Ak sa tento trend nezvráti a štát nezačne hľadať efektívnejšie spôsoby hospodárenia a podpory svojich občanov a podnikateľov, hrozí, že Slovensko uviazne v začarovanom kruhu stagnácie a frustrácie. Je najvyšší čas, aby sa štát zamyslel nad svojou úlohou a prestal vnímať občanov len ako zdroj neustálych príjmov. Skutočný rozvoj a prosperita krajiny sa totiž nedosiahnu za cenu neúprosného zaťažovania jej obyvateľov ale Zvýšenia efektívnosti a šetrenia priamo u zdroja, štátnej správy a ďalších podobných opatrení.